Blog

O motýľoch, vážkach, svete hmyzu a blízkosti

27.06.2012 14:04

Niekoľko rokov som čakala na Lišaja marinkového, tento rok konečne prišiel aj do RS, asi následok globálneho otepľovania...a tak som si ho užila

www.facebook.com/media/set/?set=a.10151288975634673.517333.524654672&type=1&l=ae57ff1091

Učarovali mi najmä vážky a motýle, niekoľko zážitkov absolútnej dôvery, keď po vás lezú, alebo sa bezmocne držia, či úplne zblízka sa dívajú do očí, ma celkom poznačili...nenaháňam ich, počkám si na ne a ony prídu :-)), niekedy letovkami provokujú, niekedy sa opíjajú šťavami a je im úplne jedno, čo sa deje okolo..pozorovať svet hmyzu je fascinujúce, bzdochy si pomáhajú z pavučín, mravce na vás ceria zuby a pavúci číhajú a bleskovo balia...ale počúvajú aj farebnú hudbu zo svojich cd...

Coelho kedysi napísal, že motýle a vážky by sa nemali pripichovať...sú príliš krásne..a najmä vtedy, keď vám sadnú na ruky...také zážitky sa nezabúdajú.  Tento dnešný bol rovnako krotký..nejaké zážitky zo života zblízka sú vo fotogalérii.

Aj vtáčiky občas prídu samé, dnes 15.10. ma prišiel pozrieť žltochvost domový, delilo nás okno a 30cm...

Kredo

12.04.2012 19:58

Dobrý večer,

je to zváštna náhoda, že počiatok tohto webu je práve 12.4...a tak štartujem tak trochu ako kozmonaut, tak trochu ako pútnik vesmírom nad Zemou, ktorý bol v mnohých snoch fascinovaný pohľadom zhora a vracia sa späť, aby sprostredkoval niečo zo svojich pocitov tu na zemi, lebo prežil ten okamih vzácnosti našej planéty. Čajka Jonathana Livingstona letí so mnou.

Mám blízko k astronómii (som na Hvezdárni v Rimavskej Sobote) ale i k fyzike a k živej prírode a cítim sa tu občas  ako malé dieťa, čo neustále žasne nad objavmi okolo seba. 

Fascinuje ma svetlo a nielen jeho čiernobiela tieňohra ale hlavne jeho farebné zázraky, pokúsim sa sem dávať vydestilované farebné zážitky a občas ako podstatu i možno protiklad colorterapie niečo čiernobiele, ako býva občas duša. Očarúvajú ma príbehy a metafory z ríše hmyzu a postupne budem dopĺňať túto časť galérie, lebo jej mám veľa a je to pre mňa najťažšie.

Fotografia je objavovanie, ale i únik, sú to krídla, magické oko pre  podstatné veci. Je to i adrenalín ale i tichá pokora z najjednoduchších vecí, ktoré majú dušu. Za fotografiou necestujem, stretávam ju počas svojich iných ciest a niektoré, často tie najlepšie, nosím len v pamäti, je to karta, ktorá sa nezmaže..

Z viacerých serverov som sa  rozhodla niečo sem sústrediť, pokus o výber. A nie sú tu ľudia, moje zriedkavé street, najma deti, nájdete inde. Ale ľudské trápenie je príliš bolestné a je ho priveľa, nie je toľko síl, aby sa človek k nemu mohol vracať, preto radšej volím alegórie, a to, čo človeka podvihne, nie, čo zráža na zem.

Niektoré z týchto foto ale nie sú nikde inde...tak ma poteší, ak vás niečo osloví.

 Čítať správy tohto blogu je možné aj cez RSS kanál.

 
 
 
Záznamy: 13 - 14 zo 14
<< 1 | 2 | 3 | 4 | 5