O motýľoch, vážkach, svete hmyzu a blízkosti

Niekoľko rokov som čakala na Lišaja marinkového, tento rok konečne prišiel aj do RS, asi následok globálneho otepľovania...a tak som si ho užila

www.facebook.com/media/set/?set=a.10151288975634673.517333.524654672&type=1&l=ae57ff1091

Učarovali mi najmä vážky a motýle, niekoľko zážitkov absolútnej dôvery, keď po vás lezú, alebo sa bezmocne držia, či úplne zblízka sa dívajú do očí, ma celkom poznačili...nenaháňam ich, počkám si na ne a ony prídu :-)), niekedy letovkami provokujú, niekedy sa opíjajú šťavami a je im úplne jedno, čo sa deje okolo..pozorovať svet hmyzu je fascinujúce, bzdochy si pomáhajú z pavučín, mravce na vás ceria zuby a pavúci číhajú a bleskovo balia...ale počúvajú aj farebnú hudbu zo svojich cd...

Coelho kedysi napísal, že motýle a vážky by sa nemali pripichovať...sú príliš krásne..a najmä vtedy, keď vám sadnú na ruky...také zážitky sa nezabúdajú.  Tento dnešný bol rovnako krotký..nejaké zážitky zo života zblízka sú vo fotogalérii.

Aj vtáčiky občas prídu samé, dnes 15.10. ma prišiel pozrieť žltochvost domový, delilo nás okno a 30cm...