stopy minulosti

Len nedávno klesla voda Váhu, zďaleka si dotiahla staré kreslo pre všetkých unavených. I slnko už zaspávalo na horizonte a dlhé tiene sa plazili meandrami stôp, cudzí pes bežal okolo mňa.. Kostry stromov ležali na pláži a iní pamätníci sa držali brehu koreňmi, vytiahnutými dovysoka, akoby sa nevedeli rozhodnúť, kde je zem. Stopy človeka, zvierat a mušlí...na tabuli z piesku, príbehy, ktoré treba čítať. Siluety rybárov, volaviek a žeriavov stáli v tichu ako ikony tohto miesta môjho detstva.